Aftózne choroby
– afty sú patologické zmeny ústnej sliznice, ktoré sa prejavujú oválnym alebo okrúhlym defektom povrchu sliznice, veľkosti 1-5 mm. Vyskytujú sa na sliznici líca, jazyka, mäkkého podnebia a sliznici ďasien. Afty sú ostro ohraničené a obklopené úzkym lemom sýtočervenej farby. Povrch áft je pokrytý pevne lipnúcim žltkasto beľavým povlakom. Býva aj stomatitída a zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín. Afty sa môžu vyskytovať ojedinele ako solitárne afty ale aj chronicky sa opakujúce ( recidivujúce) afty.
Príčina: Predpokladá sa vírusová etiológia ale aj súvislosť s tráviacimi poruchami (alergia na potraviny, gastritída, vredová choroba, pankreatitída, hnačky), poruchy imunity, poruchy výživy a hormonálne poruchy.
Jedným zo známych „spúšťačov“ áft sú aj zubné pasty, ktoré obsahujú laurylsulfát (skratka SLS) – táto látka zvyšuje penivosť a zároveň vysúša ústnu dutinu, čím sa ničí jej ochranná vrstva, kladúca odpor agresívnym vplyvom (výskumy preukázali, že u ľudí, ktorí prestali používať zubnú pastu s uvedenou látkou, klesol výskyt bolestivých aftov až o 80 percent).
Liečba: Zameriava sa na úpravu imunitných porúch a tráviace poruchy.
Podávajú sa vitamíny a stopové prvky B-komplex – vyššie dávky, C-vitamín, zinok, kyselina listová…., obnova črevnej flóry – probiotiká, napr. Biogaia, výplach úst sa robí antiseptickými roztokmi – za najefektívnejšie sa považujú tie, ktoré obsahujú chlórhexidin (napr. ústna voda Corsodyl).
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
HERPES GENITALIS
Pôvodca ochorenia – Typické pre vírus HSV-2 sú ochorenia pod líniou pásu, čiže herpes genitalis. Pri oslabení imunity môže dochádzať k ťažkým alebo až život ohrozujúcim priebehom. Obávanou je aj často smrteľne prebiehajúca novorodenecká herpesová sepsa infekciou v pôrodných cestách, ktorej možno zabrániť cisárskym rezom. Liečba sa riadi podľa vážnosti ochorenia.
Vstupná brána nákazy – Prenos kvapôčkovou infekciou a kontaktnou infekciou zo špiny na poranenú pokožku a sliznice, prevažne pod líniou pásu. U detí infekcia v maternici pred pôrodom alebo častejšie počas pôrodu v pôrodných cestách. Je na zváženie, že infekcia herpesu v oblasti pier, čiže herpes labialis, sa môže aj na genitálie preniesť pri ústnom styku, a potom viesť k herpesu genitalis.
Výskyt – celosvetovo, miera nakazenia 30-50%, pretože infekcia nastáva prevažne pohlavnou cestou, objavuje sa väčšinou až po puberte, pričom inkubačná doba je 2-12 dní.
Symptómy -Typické ochorenia pre vírus HSV-2 sú:
Vulvovaginitis herpetica – skupinové pľuzgieriky sa môžu nachádzať v maternici, na bránke krčka maternice, na lábiach, v krčku maternice a na močovej rúre. Prepuknutiu ochorenia často predchádzajú nešpecifické zápalové zmeny , pričom sa môžu vyskytovať aj komplikácie – ako vysoká horúčka s ťažkými celkovými symptómami a opuchmi lymfatických uzlín.
Balanitis herpetica alebo balanoposthitis herpetica – skupinové pľuzgieriky a vredy na žaludi (balanitis) alebo dodatočne aj na predkožke (balanoposthitis) s rovnakým spektrom komplikácií ako u žien.
Liečba -na vysušenie pľuzgierikov a schladenie sa hodí zinková mixtúra. Pri bakteriálnej superinfekcii sú niekdy nevyhnutné antibiotiká a lokálne dezinfikujúce zákroky. Ako špeciálny prostriedok proti vírusu je k dispozícii ACICLOVIR.
HERPES ZOSTER - PÁSOVÝ OPAR
– spôsobuje vírus ovčích kiahní – varicelly – herpesvirus varicella-zoster. Ovčie kiahne vznikajú po prvotnej infekcii, ale po prekonaní vírus ostáva v organizme a pretrváva aj desťročia, pričom aktiváciou vzniká HERPES ZOSTER – PÁSOVÝ OPAR.
Pri ňom sa infekcia prejavuje pľuzgierikovitou vyrážkou lokalizovanou v oblasti infikovaného nervu.
Zdrojom nákazy môžu byť infikované osoby ovčími kiahňami, alebo vzácnejšie aj chorý s infekciou herpes zoster. Pásový opar sa vyskytuje len u ľudí, ktorí boli v detstve chorí na ovčie kiahne. Ovčie kiahne sú typickým detským ochorením, ktoré spravidla zanecháva celoživotnú imunitu, teda človek nemôže na ovčie kiahne ochorieť dvakrát. Pásový opar je následkom reaktivácie vírusov, ktoré ostali v tele po ochorení na ovčie kiahne, a objavuje sa takmer výlučne v dospelom veku. Pacienti so
zníženou imunitou môžu na pásový opar ochorieť aj viackrát. Osoby, ktoré neboli choré na ovčie kiahne, sa môžu infikovať vírusom pri pacientoch s pásovým oparom a potom dostať ovčie kiahne, nie však pásový opar.
K prenosu infekcie dochádza vzdušnou cestou. Výskyt herpes zoster je sporadický a stúpa s vekom, pričom sa vyskytuje hlavne u ľudí s oslabenou imunitou. Inkubačná dobra je 14-16 dní, pričom u osôb s poruchou imunity býva kratší.
Príčiny – Pôvodcom ovčích kiahní ako aj pásového oparu je vírus varicely a herpesu zosteru. Tento vírus prechádza po prekonaných ovčích kiahňach pozdĺž nervových vlákien do blízkosti miechy. Tam môže vírus varicely a herpesu zosteru prebývať roky latentne, čiže nepozorovane. Reaktivácia týchto vírusov, ktoré v tele ostali, potom vedie k pásovému oparu, ktorý sa vždy obmedzuje na oblasť zabezpečenú postihnutými nervami. V podstate tu ide o druhý prejav, čiže druhý výskyt ovčích kiahní, avšak lokálne ohraničených. Pri pásovom opare ide o reaktiváciu existujúcich vírusov a nie o druhú infekciu vírusom, príčiny tejto reaktivácie nie sú doteraz objasnené. Bolo spozorované, že pacienti s poruchami imunitného systému, napr. pri AIDS alebo pri rakovinových chorobách, ochorejú nápadne často na pásový opar. Ale aj silný stres alebo silná duševná záťaž môžu byť ako spúšťače za výskyt ochorenia zodpovední.
Prejavy – Ochorenie začína všeobecným pocitom choroby, pričom pacienti sa cítia unavení a majú ľahkú horúčku. Po 2-3 dňoch nastupujú silné bolesti ako aj poruchy citlivosti v priebehu postihnutého nervu, na koži sa vytvoria uzlíky zoradené do skupiniek, ktoré sa zmenia na pľuzgieriky o veľkosti špendlíkovej hlavičky až hrášku. Tieto pľuzgieriky môžu obsahovať vodnatú alebo krvavú tekutinu a niekedy sa rozpadnú. Pásový opar sa môže vyskytnúť aj na tvári, ak vírusy pretrvali v mozgových nervoch. Pri obzvlášť častom napadnutí nervu trigeminus sú postihnuté oči, nos, čelo a ochlpená koža hlavy polovičky tváre. Tvorením vredov na rohovke alebo dúhovke oka môže dôjsť k trvalým poškodeniam, až k oslepnutiu. Pri pásovom opare v oblasti ucha môže až u 60% pacientov dôjsť k čiastočnému ochrnutiu tváre, ktoré sa však príležitostne samé stráca. Ochrnutie svalstva tváre môže byť pozorované aj pri pásovom opare na krku. Po zahojení kožných vyrážiek často ostávajú oblasti so zvýšeným pigmentom alebo oblasti bez pigmentu.
Prevencia prenosu je izolácia chorého, pred nákazou treba chrániť osoby s poruchou imunity.
Pri liečbe sa používa lokálna liečba, ktorá urýchľuje zaschnutie, tlmí svrbenie a bráni bakteriálnej superinfekcii – antiseptické masti, tekutý púder, vysušovacie pasty. Pri teplote sa používa paracetamol, pri ťažších herpes zoster prichádza do úvahy použiť antivirotiká – napr.ACYKLOVIR, a iné virostatiká podávané hlavne pri ťažších infekciách aj intravenózne, ktoré blokujú rozmnožovanie vírusu. Včasným podaním virostatík môže u pacientov s pásovým oparom dôjsť už počas niekoľkých hodín k uvoľneniu od bolestí ako aj k zmierneniu sčervenania kože a zabráni vývoju ďaľších komplikácii a postherpetickej neuralgii. Bez liečenia sa však pásový opar tiež vylieči do 2-4 týždňov.
Perspektívne sa odporúča vyšetrenie v imunologickej ambulancii a následná imunomodulačná liečba.
Prognóza – prognóza ochorenia bez komplikácií je dobrá. Dve tretiny ochorení sa vylieči bez následkov. Herpetická neuralgia vo svojom výskyte a trvaní závisí od veku pacientov. Vo všeobecnosti sa objavuje u 10-15% pacientov, pri pacientoch, ktorí sú
starší než 60 rokov, je však postihnutý každý druhý. Herpetická neuralgia môže pretrvávať mesiace až roky.
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
